Špička dopingového ľadovca sa z času na čas vynorí z vlnobitia kulís a zákulisia športov a jej hrot má vždy iné meno. Raz sú to stimulačné látky na podporu mozgovej činnosti, inokedy anaboliká alebo rastový hormón, v poslednom čase je to erytropoetín. Látky, ktoré pomáhajú umelo, neprirodzene pre ľudský organizmus, zvyšovať psychickú i fyzickú výkonnosť, spôsobujú nezvratné poškodenie srdcovo – cievneho aparátu a celkového zdravia, náhlu smrť. Napriek tomu sú stále medzi športovcami – profesionálmi, ktorí so vstupom enormného objemu peňazí do súťaží pociťujú neuveriteľnú motiváciu, konzumenti „tichej plazivej smrti“. Ale aj športujúci amatéri, túžiaci po tom, aby „dobre vyzerali“ a podobali sa vysneným svalnatým idolom, neváhajú hltať bez rozmyslu najrozličnejšie pilulky, ktoré im majú pomôcť dosiahnuť vytúžený vzhľad v čo najkratšom čase. Najstrašnejšie na tom je to, že vek chlapcov a dievčat snažiacich sa umelo pôsobiť na svoj organizmus je čoraz nižší a nižší. Situácia pripomína drogový trh…

Stať je určená predovšetkým pre čitateľov, ktorí majú záujem o kompletný prehľad o právnom vedomí ako faktora prevencie diváckeho násilia. V práci je rozobratý pohľad na význam prevencie kriminality u detí a mládeže. Konkrétne rozoberá jej interdisciplinárny a multidisciplinárny prínos pre trestné právo a kriminológiu. Obsah článku sa snaží načrtnúť aj význam alternatívnych trestov v rámci diváckeho násilia. Táto forma anti-sociálneho správania sa v priebehu času stáva fenoménom dnešnej doby. Je dôležité, aby sa prijali účinné legislatívne opatrenia, ktoré by mali mať predovšetkým preventívny účinok.

Globálny rozmach športového stávkovania v posledných rokoch prináša so sebou mnohé sprievodné javy, ktoré sa môžu podpísať na jednej strane na rozvoji športu, avšak na strane druhej môžu niektoré športové odvetvia výrazne poškodiť. Príkladom pozitívneho vplyvu športového stávkovania na šport je jeho možná participácia na príjmoch do štátneho rozpočtu v jednotlivých krajinách, ktoré môžu byť následne použité priamo na rozvoj športu. Naopak, veľkú hrozbu pre základné morálne hodnoty a princípy športu znamená tzv. „match-fixing“ – vedomá manipulácia výsledkov športových stretnutí, či podujatí, ktorej účelom sú práve príjmy zo stávkovania na tieto športové podujatia. Napriek stúpajúcim vplyvom športového stávkovania, nie je štátna a vo väčšine prípadov ani európska, resp. medzinárodná legislatívna úprava pripravená efektívne využiť jeho pozitívny potenciál, ani čeliť jeho globálnych hrozbám.

Příspěvek se zabývá tématem ochrany lidských práv mezi nestátními subjekty v oblasti sportu a prezentuje tuto problematiku zahraničními zkušenostmi ve světle judikatury Evropského soudu pro lidská práva, judikatury v USA a švýcarské kauzy Matuzalem. Jde o to, zda je to spravedlivé, aby nebylo možné využít ve sportovním prostředí ochrany lidských práv směrem k subjektům sportovních asociací, aniž by šlo o jednání státu. Sportovní asociace přitom regulují řadu aspektů zasahujících nad rámec pouhých pravidel hry na sportovišti, to znamená, pokud jde o zásahy do postavení sportovce a ochrany jeho osobnostních a ekonomických práv.

Predkladaný príspevok prináša zhrnutie nosných myšlienok pre rozvoj športu na území SR v súčasnosti.